Jozef Čierny sa narodil 21. marca 1911 v obci Bodorová neďaleko
Turčianskych Teplíc. Vyrastal v turčianskej maloroľníckej rodine. Po
vyučení pracoval vo viacerých zamestnaniach a súbežne sa venoval
ochotníckemu divadlu. Istý čas pôsobil aj ako osvetľovač a asistent
réžie v Československom filme. Neskôr získal stály angažmán ako
divadelný herec. Pôsobil v divadlách v Martine, Prešove, Nitre a
Bratislave.
Jeho prísny výzor a ostro rezané črty tváre spolu s autentickým a
nenúteným hereckým prejavom ho predurčili na dráhu často obsadzovaného
filmového a televízneho herca. Zoznam jeho úloh na obrazovke či
striebornom plátne sa blíži k stovke.
Pred kamerou debutoval postavou robotníka v roku 1950 v budovateľsky
ladenom filme Priehrada režiséra Paľa Bielika. Zaujal postavou Martina
Kedru v snímke Vladimíra Bahnu Žena z vrchov (1955). Bielik ho obsadil
do povstaleckej drámy Štyridsaťštyri (1957), v tom istom roku si Jozef
Čierny zahral aj v snímke Posledná bosorka (r. Vladimír Bahna). V roku
1958 sa ako podgurážený čierny pasažier v električke objavil v obľúbenej
tipovacej komédii Jána Lacka s názvom Šťastie príde v nedeľu.
V 60. rokoch hral Jozef Čierny vo viacerých umelecky hodnotných filmoch:
Napríklad v dráme Prípad pre obhajcu (Martin Hollý, 1964), v
dvojdielnom vojnovom filme Mŕtvi nespievajú (Andrej Lettrich, 1965),
postavu svojrázneho kšeftára Žilinca stvárnil tiež v Lettrichovej
kriminálke Vrah zo záhrobia (1966).
Zahral si vo filmovom spracovaní románu Dobroslava Chrobáka Drak sa
vracia, ktoré režíroval Eduard Grečner (1967), postavu otca vytvoril v
snímke Tri dcéry (Štefan Uher, 1967). Objavil sa aj vo
francúzsko-slovenskej snímke Muž, ktorý luže, ktorú v roku 1968 nakrútil
Alain Robbe-Grillet a hlavným predstaviteľom bol francúzsky herec
Jean-Louis Trintignant.
Hlavnú rolu ponúkol Jozefovi Čiernemu režisér Ľudovít Filan v
tragikomickej snímke Naši pred bránami nakrútenej v roku 1970. Dej
príbehu sa odohráva počas vojnovej Slovenskej republiky, keď sa
priemerná vidiecka slovenská rodina márne snaží využiť príležitosť a
uchytiť sa v Bratislave. Jozef Čierny tu stvárnil činorodého ale
smoliarskeho otca troch detí (Michal Dočolomanský, Leopold Haverl,
Sylvia Turbová). V tom istom roku si zahral Jozef Čierny aj vo filme S
Rozárkou, ktorý Vido Horňák nakrútil podľa známej prózy slovenského
spisovateľa Vincenta Šikulu.
K najznámejším postavám herca Jozefa Čierneho patrí Michal Habdža z
filmu Červené víno, ktorý podľa románu Františka Hečka nakrútil Andrej
Lettrich (1972, 1976). Jozef Čierny nechýbal ani v historickej snímke
Adam Šangala (Karol Spišák, 1972), v životopisnom seriáli Vivat Beňovský
(1975) a v divácky obľúbenom a dodnes často reprízovanom trojdielnom
filme Martina Ťapáka Sváko Ragan (1976). Poslednou filmovou postavou,
ktorú stvárnil, bol Pasteurov otec vo filme Louis Pasteur (Igor Ciel,
1977).
Divadelný a filmový herec Jozef Čierny zomrel 26. apríla 1979 v Bratislave vo veku 68 rokov.